Rozprávač: Jedného dňa sa v chráme na oltári stretli zápalka a sviečka. Zápalka bola celkom jednoduchá, presne taká, ako množstvo jej sestier poukladaných v zápalkovej krabičke. Sviečka bola celkom nová a svojou krásou prevyšovala všetky ostatné sviečky v chráme. Svätí zostupovali zo svojich podstavcov na bočných oltároch a obdivovali, akú peknú sviečku dostal Pán, dobrotivý Boh. Zápalka sa priblížila k sviečke a pokojným hlasom sa jej prihovorila:

Zápalka: Dostala som úlohu, aby som ťa rozsvietila.

Rozprávač: Sviečka sa zachvela a prestrašene odvetila:

Sviečka: Ó nie, len to nie! Keď horím, potom sú moje dni spočítané. Už nikto nebude obdivovať moju krásu.

Rozprávač: Zápalka sa začudovala.

Zápalka: Vari chceš po celý život ostať studená, tvrdá a bez života?

Rozprávač: Sviečka sa zamyslela: Čo môže malá zápalka o tom vedieť? Ďalej ako vo svojej krabičke nebola. Kdežto ona – sviečka - prežila mnoho dní vo výklade obchodu a veľa ľudí ju obdivovalo. Nie, nedovolí takej obyčajnej zápalke, aby ju rozsvietila. Nahlas, aby to všetci počuli, odvetila:

Sviečka: Nesmieš ma rozsvietiť! Lebo keď horím, to bolí a stravuje to moje sily.

Rozprávač: No zápalka sa nevzdala.

Zápalka: To je pravda. Ale to je predsa tajomstvo povolania. Ty i ja sme povolané, aby sme boli svetlom. To, čo môžem urobiť ja, ako zápalka, je málo. Ale keď ťa nezapálim, zabudnem na zmysel svojho života. Som tu preto, aby som roznietila oheň. Ty si svieca, ty si tu, aby si svietila, aby si darovala teplo. Všetko, čo dávaš – bolesť, silu, utrpenie, všetko sa premieňa na svetlo. Ty nehynieš, keď sa stravuješ. Druhí ponesú tvoj oheň ďalej. Zomrieš, keď nebudeš tým, čím máš byť.

Rozprávač: Svätí na svojich podstavcoch plní očakávania pozerali na sviečku. Aj anjeli na hlavných oltároch zatíchli, doznela ich pieseň lásky a v posvätnom tichu čakali sviečkinu odpoveď. Tu vzpriamila sviečka svoj knôt a plná pokoja a odovzdanosti do Božej vôle, povedala:

Sviečka: Prosím ťa, zapáľ ma!

Súvisiace články:

• Šišková dumka